Stále živá: Čiernobiela fotografia

Aj keď sa v posledných rokoch zvýšil záujem o čiernobiele filmy a čiernobielu fotografiu „našich otcov“, predsa len drvivá väčšina ľudí dnes fotografuje digitálne. Veru, jednotky a nuly úplne prevalcovali predchádzajúce filmy, vývojky a papiere a tie zas prevalcovali náročnejšie ušľachtilé tlače či pôvodné fotografické techniky.

Je s nami od roku 1826!

Čiernobiela fotografia je tak stará, ako samotná fotografia. Patrilo jej storočie od roku 1826, kedy francúzsky vedec Joseph Nicéphore Niépce vytvoril prvú, či najstaršiu fotografiu, aká sa zachovala pomocou heliografie.

Autor: Joseph Nicéphore Niépce – Rebecca A. Moss, Coordinator of Visual Resources and Digital Content Library, via email. College of Liberal Arts Office of Information Technology, University of Minnesota. Voľné dielo
Autor: Joseph Nicéphore Niépce – Rebecca A. Moss, Coordinator of Visual Resources and Digital Content Library, via email. College of Liberal Arts Office of Information Technology, University of Minnesota. Voľné dielo

Heliografia sa vyznačovala extrémne dlhými expozičnými časmi (v hodinách) a slabým prekreslením detailov a poltónov. Dokonalejší, a zároveň prvý v praxi použiteľný proces, predstavil jeho spolupracovník, maliar a umelec Louis Daguerre. Technika po ňom niesla meno Dagerotypia (patentovaná v roku 1839).

Autor: Louis Daguerre – Société française de photographie, Voľné dielo.
Autor: Louis Daguerre – Société française de photographie, Voľné dielo.

Vznikal pri nej jeden originálny obraz na medenej, striebrom pokrytej, leštenej tabuli, ktorý sa nedal rozmnožovať a bol drahý. Obraz bol neskôr zdokonalený zlatom pre lepší kontrast a trvanlivosť. Dagerotypiu potom vystriedal jednoduchší a bezpečnejší (bez ortuťových výparov) proces kalotypie a potom zas dokonalejší mokrý kolódiový proces na sklené tabule.

Negatív mokrého kolódiového procesu z roku 1867
Negatív mokrého kolódiového procesu z roku 1867

Autor: By CARLOS TEIXIDOR CADENAS – Own work, CC BY-SA 4.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=37187810

Pozitív by vyzeral asi takto. Rozkliknite si obrázok na plnú veľkosť a užasnete nad množstvom detailov a poltónov, ktoré v roku 1867 vedeli fotografi zachytiť.
Pozitív by vyzeral asi takto. Rozkliknite si obrázok na plnú veľkosť a užasnete nad množstvom detailov a poltónov, ktoré v roku 1867 vedeli fotografi zachytiť.

Autor: By CARLOS TEIXIDOR CADENAS – Own work, CC BY-SA 4.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=37187810

Nasledovali ďalšie a ďalšie techniky (ambrotypia, ferrotypia, albumíniový proces…), ktorých výsledkom boli čiernobiele či monochromatické fotografie (v jednom farebnom tóne). Niektorým technikám totiž dodávali tónovanie zlúčeniny, ktoré mali zbrilantniť a ustáliť obraz. Napríklad zlato v neskorších časoch dagerotypie dodávalo fotografiám na tabuliach teplejší tón. V zlatom, platinovom alebo selénovom kúpeli sa tónovali i papiere na záver albumíniového procesu. Monochromatické mohli byť i obrazy platinotypie, pigmentového procesu, gumotlače či olejotlače. Mnoho z ČB fotografií či obrazov bolo samozrejme dodatočne kolorovaných, ale pôvodné výtvory boli čiernobiele, či monochromatické. Je to obrovský kus histórie, ktorá sa nedá popísať ani v jednej knihe, nie to v úvode jedného článku. Týmto krátkym náčrtom chcem iba vzbudiť obdiv a vzdať hold priekopníkom fotografie, maliarom, fyzikom a chemikom, ktorí vymýšľali spôsoby, ako zachytiť čiernobiely obraz. Bol to kus histórie a nebol to len predvoj farebnej fotografie.

Aj keď poznatok, že všetky farby možno „poskladať“ z troch základných farieb, bol známy už od polovice 19. storočia (James Clerk Maxwell vedecky potvrdzuje vlnovú teóriu svetla v roku 1865), až do roku 1935, keď spoločnosť Kodak predstavila prvý komerčný farebný film, bola populárnejšou a rozšírenejšou čiernobiela fotografia. Techniky ČB fotografie už v 19. storočí dosiahli dokonalosti v ostrosti kresby a jemnosti prechodov, kým farebná fotografia bola v plienkach.

Masový rozmach farebnej fotografie v 20. storočí pomaly vytláčal čiernobielu fotografiu. Ostali jej však verní mnohí umelci, ale aj široké spektrum nadšencov a amatérskych fotografov potom, ako boli extrémne dostupné čiernobiele filmy menších formátov (stredoformáty a 35 mm film).

Vzhľadom na neuveriteľnú históriu tiahnucu sa po celú existenciu fotografie, sme ako prvú tému našej súťaže vybrali práce čiernobielu fotografiu.  

Farba verzus farba, alebo čierna a biela nie sú farby?

Čo je to farba?

Podľa niektorých ľudí je farba len nedôležitým či vedľajším atribútom predmetov. V princípe ide o schopnosť materiálov (ich povrchov) elektromagnetické žiarenie určitej vlnovej dĺžky pohltiť a iné odraziť. Žiarenie o vlnovej dĺžke od 380 nm do 780 nm rozpoznávame ako viditeľné farebné spektrum a podľa toho, akej vlnovej dĺžky je, ako patričnú farbu. Biele (denné) svetlo má celé toto spektrum farieb. Zistíme to, keď sa biele svetlo rozloží lomením cez optický hranol. Inak viete, že toto si všimol už Aristoteles na kvapkách vody?

Keď biele svetlo dopadne na predmet, určité spektrum ostane pohltené povrchom predmetu a ostatné sa odrazí. To vnímame ako farbu.

spektrum svetla

Príklad: červený kvet odráža elektromagnetické žiarenie o vlnových dĺžkach 630 – 750 nm a všetky ostatné vlnové dĺžky od 380 do cca. 630 nm pohlcuje. Vlnovej dĺžke cca.630 – 750 nm zodpovedá farba, ktorú sme nazvali červená.

V našom oku sú na sietnici uložené čapíky a tyčinky. Tie prvé rozlišujú farby za dostatočného svetla, tie druhé sa starajú o videnie za šera, sú citlivé na intenzitu svetla, ale nie na farby. Preto v tme či veľkom šere sú receptormi hlavne tyčinky. V takýchto podmienkach farby nevidíme alebo len veľmi obmedzene.

Pozor, vnímanie farieb nie je len fyziologický jav – žiarenie o určitej vlnovej dĺžke vyvolá pomocou receptorov nervový vzruch ktorý je vedený do mozgu, kde vzniká vnem. Farby sú zároveň aj psychologickým javom či spoločenským konsenzom a neplatia vždy v každom konkrétnom prípade. Niektorí ľudia majú narušené videnie a nedokážu vidieť všetky farby. Títo jedinci (či skupina ľudí) vidia inú farbu ako my, ale volajú ju rovnako, lebo sme ich to naučili. Objaviť takéto chyby je náročné, pretože zatiaľ nevieme skúmať a merať nervové vzruchy, ktoré farby vyvolávajú.

Je čiernobiela fotka bezfarebná alebo „bez farby“?

Nie, úplne to tak nie je, ale prekvapia vás odpovede ľudí z rôznych oblastí zobrazovacích technológií.

Čierna nie je farba

Keď sa opýtate vedca, môže vám odpovedať, že pravá čierna nie je farba, ale je to absencia svetla. Farby vznikajú totiž lomením či odrazom bieleho svetla rôznych vlnových dĺžok a čierna je vtedy, keď sa nič nelomí a neodráža, lebo chýba svetlo. Preto podľa vedca absolútna čierna nie je farba. Biela je farba, lebo obsahuje všetky ostatné farby (celé farebné spektrum).

Biela nie je farba

Keď sa opýtate klasického tlačiara, povie vám, že čierna a šedá sú farby, ale biela nie je. Biela je totiž pre tlačiara absencia farebného pigmentu, aby sa ukázal zvyčajne biely podklad. Tlačiar aj pri čiernobielej tlači používa čierne a šedé pigmenty, alebo ich mieša zo základných farieb (podľa spôsobu tlače). Bielu ale nemá. Podobne by vám odpovedalo dieťa kresliace ceruzkou na papier. :-)

Zhrnutie

Farba je fyziologicko – psychologický proces a konsenzus. Svetlo je elektromagnetické vlnenie. Vidíme vlnenie o vlnových dĺžkach od 380 nm do 780 nm – viditeľné spektrum. Biele svetlo v sebe obsahuje celé farebné spektrum. Predmety určité elektromagnetické vlnenie pohlcujú a iné odrážajú. Podľa pomeru, ktoré vlnové dĺžky pohlcujú a ktoré odrážajú sa nám javia predmety ako farebné. Receptory v oku zachytia toto vlnenie, predajú vzruch neurónom a tie vedú vzruch do mozgu. Tam vzniká vnem, ktorý si asociujeme s konkrétnou farbou – tá je spoločenským konsenzom.

Keď sa bavíme o digitálnej fotke, biela, čierna a sivá sú farby, ale sú to farby achromatické (ostatné farby sú chromatické). Vznikajú aditívnym zmiešaním základných farieb RGB v rovnakom množstve. Preto sú neutrálne. Čiernobiele fotky, ktoré sú tónované napríklad do sépie, sú monochromatické, nie čiernobiele.

Kedy použiť na zobrazenie čiernobielu fotku?

1. Keď nás farby odpútavajú od podstaty odkazu

Keď chceme zachytiť napríklad vráskavú tvár či zrobené ruky starého človeka, tak práve tieto štruktúry vyniknú v čiernobielej fotografii (najlepšie v tvrdšom bočnom svetle). Vo farebnej by napríklad výrazná farba oblečenia mohla odpútať pozornosť od nášho zámeru.

Foto: Julo Kotus
Foto: Julo Kotus
Foto: Julo Kotus
Foto: Julo Kotus
2. Keď chceme ČB alebo monochromatickým podaním zvýrazniť historickosť záberov, pominuteľnosť

Myslím, že krátky náčrt histórie fotky v úvode dostatočne naznačil, že ČB či monochromatická fotka nám akosi asociuje historickosť. Monochromatická by mala byť v tomto prípade v teplých tónoch. Kontrast o niečo nižší.

3. Keď čiernobielou interpretáciou chceme abstrahovať prostredie či konkrétnu situáciu a ukazujeme na fyzický dej

Preto ju radi využívajú fotografi na subjektívny dokument. Osobne si myslím, že reálny dokument by dnes mal byť farebný, ale ak chceme realitu trochu abstrahovať či zovšeobecniť, a takto ponúknuť svoj subjektívny pohľad na ňu, čiernobiela forma tomu môže napomôcť. Pre podobnú abstrakciu či subjektivitu často vidíme v čiernobielej podobe aj pouličné fotografie alebo ako ich dnes populárne voláme streetky.

4. Chceme zvýrazniť štruktúru, tvar predmetu

Na štruktúry (opakovanie tvarov) sa čiernobiela zvlášť hodí. A nemusí ísť iba o detaily. Tvary architektúry dokážu v ČB interpretácii naozaj vyniknúť a podobne je na tom aj ľudské telo.

Foto: Julo Kotus
Foto: Julo Kotus
Foto: Julo Kotus
Foto: Julo Kotus
5. Na zachytenie siluet

Silueta je čierna sama o sebe, výrazné farby ju dokážu potlačiť tak, že si ju v obraze ani nevšimneme.

Foto: Julo Kotus
Foto: Julo Kotus
6. Na zvýraznenie svetla, svetelných lúčov, ktoré by mohlo byť potlačené prílišnými farbami
Foto Aleš Tvrdý
Foto Aleš Tvrdý
7. Na zvýraznenie drámy či času v krajine i architektúre

Ťažké oblaky, vetrom ošľahané stromy, pohybom rozmazané oblaky či voda. Na toto všetko môže fungovať ČB prevedenie. 

Foto: Karol Važan
Foto: Karol Važan
Foto Julo Kotus
Foto Julo Kotus
8. Na zjednodušenie fotky

Keď je obsah príliš pestrý a stráca sa čitateľnosť fotky.

9. Na zvýraznenie emócií

Keď nám ide o smútok či radosť v tvári, nadšenie, zamyslenie… je nielen jedno, akej farby má človek oblečenie, ale niekedy môže byť vyslovene na prekážku.

Foto Julo Kotus
Foto Julo Kotus
Foto Julo Kotus
Foto Julo Kotus
10. Keď je scéna tak či onak takmer monochromatická (hmla, sneh…)
Foto Julo Kotus
Foto Julo Kotus
11. Na zvýraznenie kontrastu
Foto: Lucka Blašková
Foto: Lucka Blašková

Medze sa vašej kreativite nekladú a môžete si čiernobielu vyskúšať aj v iných prípadoch. Dnes som vám dal len niekoľko tipov. Nabudúce si povieme o vysokom a nízkom kľúči v čiernobielej fotografii. Veľmi zjednodušene povedané o ČB fotografiách v ľahkých svetlých tónoch a v ťažších tmavších tónoch.

Musím priznať, že zostavovanie tohto článku mi zabralo veľa času. Dlho som prechádzal som svoje archívy s fotografiami, na väčšinu som už aj zabudol. Na druhej strane mi opäť prinavrátil nadšenie pre čiernobielu fotografiu. Pre niektorých už dávno zabudnutú, pre iných možno príležitosť ako sa odlíšiť v množstve vyfarbených fotografií, ktoré zaplavujú sociálne siete, pri ktorých vás niekedy premkne pocit, akoby väčšinu z nich fotil jeden fotograf. Je to určite aj o fotografickej „móde“. Prednedávnom všetci svoje fotografie kolorovali vintage štýlom, teraz popri potlačených farbách sú v kurze sýte farby. Ktovie, čo nás ešte čaká, aké trendy prídu. Myslím si, že čiernobiela fotografia už silným prúdom nikdy nebude. Zostane skôr okrajovou doménou, ale rád by som sa mýlil :-) V každom prípade je to alternatíva, ktorá niektorým fotografiám pomôže ukázať podstatu a lepšie vyjadriť zámer tam, kde by farba odkaz potlačila.

Čiernobiela je klasika, ktorú skôr či neskôr vyskúša takmer každý fotograf a len málokto ju zavrhne úplne. Napriek tomu, že pripomína skôr doby minulé, je stále vo fotke aktuálna. A aktuálne je aj našou témou prvého kola fotosúťaže Fotka NIKONBLOGU 2021, v ktorej súťažíme o sympatický a praktický mirrorless od Nikonu Z 50 s objektívom Nikkor Z DX 16–50 mm f/3,5–6,3 VR.

Viac informácií o súťaži Fotka NIKONBLOGU si prečítajte na stránkach nikonblogu TU.

Svoje fotografie môže pridať do súťaže TU.

Galéria čiernobielych fotografií

Sdílej

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Naše oznámení o ochraně soukromí se změnilo

Zlepšujeme naši správu uživatelských údajů v rámci Evropy. Od této chvíle budou naše e-maily odesílány a údaje zákazníků ukládány a spravovány centrálně společností Nikon Europe BV v Nizozemsku. Tato změna nám umožní spravovat údaje zákazníků účinněji a bezpečněji.

Aktualizovanou verzi oznámení o ochraně soukromí si můžete přečíst zde.

Den s Nikonem
Nikon škola
Nikon servis CZ
Nikon servis SK