Priestor vo fotografii: hĺbka ostrosti

Priestor vo fotografii: hĺbka ostrosti

Julo Kotus

Štvrté kolo našej súťaže fotka Nikonblogu je venované téme Priestor vo fotografii. Už v článku, v ktorom sme vyhlásili súťaž, sme spomínali viacero spôsobov, ako umocniť 3D pocit vo fotografii, ktorá je so svojou šírkou a dĺžkou dvojdimenzionálna. Chýba jej tretí rozmer – hĺbka.

Jedným z overených spôsobov, ako zvýrazniť hĺbku vo fotke, je pozorná práca s hĺbkou ostrosti. Hĺbka ostrosti je vzdialenosť vo fotografovanej scéne, v ktorej sa objekty javia ako ostré. Hĺbka ostrosti môže byť veľmi veľká, od popredia obrazu až donekonečna. Typicky ju využívajú krajinárski fotografi. Ale môže byť aj tak malá, že nedosahuje ani jeden mm. Práca s malou hĺbkou ostrosti je typická pre makrofotografov či produktových fotografov, ale aj pre portrétnych fotografov. Najprv trochu teórie.

Ak chceme pracovať s hĺbkou ostrosti, musíme vedieť od čoho závisí. Hĺbka ostrosti závisí od použitého ohniska objektívu v nepriamej závislosti: čím väčšia je ohnisková vzdialenosť, tým menšia je hĺbka ostrosti. Znamená to, že ultraširokouhlý objektív bude mať extrémne veľkú hĺbku ostrosti, ale portrétny objektív či teleobjektív bude mať veľmi malú hĺbku ostrosti.

Portrétne objektívy či teleobjektívy začínajú ohniskovou vzdialenosťou 85 mm a môžu prechádzať až do extrémnych ohnísk 400 až 600 milimetrov. Ultraširoké objektívy sa pohybujú v ohniskách od cca 12 mm do 20 mm v prepočte na Full frame. Ak teda chceme dosiahnuť extrémne malú hĺbku ostrosti, zvolíme si dlhšie ohnisko a naopak, ak väčšiu hĺbku ostrosti zvolíme si širšie ohnisko.

Ktoré ohnisko je ale to správne, ak chceme v obraze zvýrazniť tretí rozmer priestoru? Na to neexistuje jednoznačná odpoveď, keďže hĺbka ostrosti a jej podanie závisí ešte aj od ďalších veličín. Druhou veličinou, od ktorej závisí hĺbka ostrosti, je vzdialenosť zaostrenia, resp. vzdialenosť objektu od fotografa a je v priamej úmere: čím menšia vzdialenosť zaostrenia, tým menšia hĺbka ostrosti a naopak. Preto pri extrémne blízkom zaostrený možno dosiahnuť malú hĺbku ostrosti aj širokouhlým objektívom a zvýrazniť tak 3D pocit z obrazu. Práve pre túto vlastnosť majú fotografi makra a produktov problém dosiahnuť uspokojivo veľkú hĺbku ostrosti pri fotení svojich objektov. A práve pre túto vlastnosť musia často vyfotiť viacero fotografií zaostrených na rôzne vzdialenosti a potom ich softvérovo spojiť do jednej s veľkou hĺbkou ostrosti, ktorú nie sú schopní dosiahnuť jedným záverom.

Ďalšou vlastnosťou, ktorá vplýva na hĺbku ostrosti je použitá clona. Clona je otvor v objektíve, ktorého veľkosť dokážeme meniť a regulovať tak množstvo svetla, ktoré dopadne na senzor. Okrem toho má však clona rapídny účinok aj na hĺbku ostrosti v priamej úmere: čím viac zacloníme objektív (väčšie clonové číslo), tým väčšiu hĺbku ostrosti dosiahneme a naopak, čím menej zacloníme (menšie clonové číslo), tým dosiahneme menšiu hĺbku ostrosti.

Niektorí teoretici ešte medzi vplyvy na hĺbku ostrosti uvádzajú veľkosť senzora v závislosti, čím väčší senzor tým menšia hĺbka ostrosti, a tým pádom aj väčšia možnosť s hĺbkou ostrosti tvorivo pracovať. V princípe je to pravda, aj keď to v podstate súvisí s použitým ohniskom a so vzdialenosťou zaostrenia, keďže pre malý senzor je nutné vyrobiť extrémne malý objektív s extrémne malým ohniskom a vzhľadom na toto ohnisko je potom veľká vzdialenosť zaostrenia. Zjednodušene ale môžeme povedať áno, s fotoaparátom s veľkým senzorom sa omnoho ľahšie dosiahne mala hĺbka ostrosti ako s fotoaparátom s malým senzorom, nehovoriac o mobilnom telefóne.

No a poďme už na praktické použitie týchto naučených princípov. Ak spojíme všetky poznatky dokopy, tak pri honbe za čo najmenšou hĺbkou ostrosti, logicky siahnem po čo najdlhšom ohnisku, čo najsvetelnejšom objektíve, použijem fotoaparát s veľkým senzorom a zaostrím čo najbližšie ako sa dá. To znamená, že naplno využijem obrazovú plochu, aby som v postprocese nemusel nič orezávať. Zachovaním tohto postupu dosiahnem s danou technikou najmenšiu hĺbku ostrosti. Najmenšia hĺbka ostrosti ale neznamená vždy najväčšie zvýraznenie hĺbky alebo 3D pocitu v obraze. Áno v obraze má byť cítiť, že čím sú objekty v scéne vzdialenejšie, tým sú viac rozostrené a 3D efekt je citeľnejší. Ak ale máme za objektom len hluché rozmazané pozadie, fotka pôsobí naopak plocho. Vyfotiť teda portrét, na ktorom je za portrétovaným úplne rozostrená lúka, nie je tá správna práca pre 3D zvýraznenie priestoru vo fotke. A tak sa dostávame skôr k mierne širokouhlým a štandardným objektívom, ktoré zachytia aj kus okolia, ale sú dosť svetelné na to, aby zároveň jemne izolovali pozadie za objektom. Vtedy tento objekt „vyskočí“ z obrazu a fotka dosiahne hĺbku napriek tomu, že je dvojdimenzionálna.

Mne sa tento 3D look najlepšie dosahuje 35 mm alebo 50 mm ohniskom so svetelnosťou f/1,8 alebo nižšou. Umožní mi to zachytiť aj objekt aj okolie (napríklad pracujúceho človeka). Okolie je zároveň jemne rozostrené a vďaka tomu sa zvýrazní priestor. Ale podobne bude fungovať aj 28 mm ohnisko, aj portrétne 85 mm ohnisko, ak máte priestor a možnosť ustúpiť. Ako vidíte na týchto ukážkach, malým zaclonením, jemným rozostrením okolia dosiahneme ten pocit, o ktorý nám v 4. kole našej súťaže ide. Netvrdím že s extrémnym teleobjektívom sa nedá pracovať na zvýraznení 3D vo fotografii, ale už to nebude pomocou hĺbky ostrosti, ale pomocou kompresie a vytvárania plánov v krajine pomocou teleobjektívu, ale o tom bude reč až nabudúce.