Igora Stančíka budete ze stránek Nikonblogu znát jako „fotografa na operačním sále“ – viz jeho fotoreportáž kranioplastiky. Igor ale není specialista na focení na operačním sále, byť tímto žánrem se popravdě hodně vymyká od ostatních autorů. Jeho doménou je reportáž obecně, která však mnohdy přesahuje až k dokumentu. A právě o tom jsme se s Igorem nedávno bavili. Ukazoval mně svoje nové i starší práce a já jsem mu do nich trochu „kecal“. Nejvíc jsme se pozastavili nad výběrem konkrétních fotografií do jednotlivých setů. Osobně oblíbené rčení: Fotograf se musí umět rozhodnout. Musí se umět rozhodnout kdy zmáčkne spoušť. A musí se umět rozhodnout, kterou fotku chce publikovat. Zvláště v dnešním obrazovém smogu je to velmi důležité.
Igor s tím souhlasí a říká, že ve finálním výběru fotografií do reportáže má každý snímek svoje opodstatnění a přesnou úlohu. A dodává:
„Finálny výber velmi veľa fotografov podceňuje. Je to záverečná fáza práce, ale jedna z najdôležitějších. Každú fotoreportáž skladám ako film – musí to mať aj trochu nepodstatnú omáčku a zároveň spád. Viackrát som sa stretol s poznámkou, že mám viac triediť a že sa dali niektoré fotky vynechať. No práve tá omáčka je maltou, držiacou tehly spolu. Bez nej to nebude reportáž, iba zmes fotiek. Ak tú maltu použijem správnym spôsobom, tak môžem mať v reportáži aj sto fotiek a nebude nudná.“
Možná trochu překvapivě mohou znít jeho další věty:
„Moje reportáže nie sú prehliadkou najlepších fotiek. Do výberu sa dostanú iba tie, ktoré dávajú zmysel. Často teda výborné kusovky ani nepoužijem.“
A tak se naše debata stočila k otázce, zdali je velká část Igorovy tvorby skutečnou reportáží nebo zdali je zde už poměrně velký přesah k dokumentu. Z mého jakéhosi řekněme akademického pohledu jde spíše o reportáž, nicméně reportáž, která působí jako dokument. :-) Igor sám to vidí takto:
„Osobne mám problém zaradiť svoje práce do jednej alebo druhej kategórie. Veľa som nad tým uvažoval, ale odpoveď som nenašiel. A to preto, že mám podľa môjho názoru špecifický fotografický spôsob vyjadrovania. Zatiaľ som nevidel nikoho uvažovať pri fotení tým mojim „filmovým“ pohľadom. Zároveň nikdy nefotím takým spôsobom, aby som urobil dokonalú fotografiu. Aj keď jednu takú mám a považujem ju za svoju najlepšiu. Inak povedané, odpoveď na tvoju otázku je, že neviem :-)“
Šťastný tanec
Z Igorových prací mě zaujal příběh malé tanečnice Barbory. Když jsem autora reportáže (nebo dokumentu?) požádal, jestli by fotografie nedoplnil krátkým textem o tom, jak focení probíhalo, nepřekvapilo mě, že mnohá slova, o kterých jsme se spolu před tím bavili, ve svém povídání zopakoval.
Igor Stančík: Šťastný tanec
Už dávno som sa chystal nafotiť mojim kamarátom ich dcéru počas tanečnej súťaže. Barbora tanec miluje a veľmi sa na udalosť tešila. Ako to však býva, veľa vecí sa vyvinie inak, ako plánujeme. Súťaž prebiehala v dvoch kolách a to prvé nedopadlo vôbec podľa jej predstáv. Verím, že sa na mňa nenahnevá ak poviem, že moje fotografické oko z toho malo radosť, pretože v priebehu krátkeho času mohlo sledovať veľmi pestrú zmes emócií. Smútok a beznádej boli v závere vystriedané radosťou a úsmevom.
Počas fotenia som to však takto nevnímal a vôbec si nepamätám, čo sa dialo. Zameral som sa na Barboru a zaznamenával som film. Áno, viem, že som netočil video, no pre mňa fotenie reportáže znamená pracovať spôsobom, akoby som robil videozáznam. Obrázok za obrázkom, pozorné vnímanie každej zmeny mimiky, dlhé čakanie na správny moment.
Pri spracovaní som musel veľmi pozorne vyberať, triediť a zoraďovať nafotený materiál. Výsledok totiž nesmie byť tvorený iba skupinou dobrých fotiek. Tie nie sú podstatou kvalitnej reportáže a často najlepšie „kusovky“ nepoužijem. Tú správnu esenciu získam iba vtedy, ak fotky spolupracujú, dopĺňajú sa a pomáhajú rozvíjať celý príbeh. Aj ten, kto sa deja priamo nezúčastnil, musí mať pocit, že sa aspoň na malý okamih stáva jeho súčasťou. Pokiaľ sa to podarí, tak môžem povedať, že som odviedol dobrú fotografickú prácu.
Použitá technika: Nikon D700, AF-S Nikkor 24–70 mm F2,8E ED VR, AF Nikkor 80–200 mm F2,8D ED
Šťastný tanec | Foto Igor Stančík
