Ľuboš Paukeje: Doma je dobre, ale cestovanie ma fascinuje

Ľuboša Paukejeho som nedávno stretol po prvýkrát. Bolo to na vernisáži fotosúťaže, kde si preberal cenu za 4. miesto. Meno mi bolo povedomé, ale až doma pri pohľade do Nikon kalendára som zistil, že bol v minulom roku jedným z finalistov. Jeho fotka Svetelná show v Dubaji je vytlačená na poslednej decembrovej stránke Nikon kalendára 2019. A tak sme sa stretli opäť a rozprávali sa o fotografovaní, cestovaní aj úspechoch v súťažiach.

Rozhovor s Ľubošom Paukeje

Ľuboš, súdiac podľa toho, pri akej príležitosti sme sa spoznali, predpokladám, že sa rád zapájaš do súťaže svojimi fotografiami.
Áno, ak ma súťaž zaujme a ak si myslím, že mám čím prispieť do témy, rád prispejem :-) Ale zvyčajne nevyrážam von fotiť len preto, aby som urobil vhodnú fotografiu do súťaže.

Takže si pri téme súťaže spomenieš, či sa niečo vhodné nachádza v tvojom archíve?
Presne tak. Často si spomeniem na konkrétnu fotografiu, niekedy len na to, že som takúto sériu fotil. Vyhľadám ju a pozriem, či mám z nej konkrétnu fotku, ktorá by stála za to, aby mohla súťažiť.

Máš celý zoznam súťaží, v ktorých si uspel, ani ho tu nebudem celý menovať, niektoré ma ale vyslovene zaujali, lebo priniesli zaujímavé výhry a dobrodružstvá. Viem napríklad, že si v súťaži s Fotolabom vyhral zájazd v hodnote 3000 € a dokonca si si mohol vybrať destináciu.
Áno, a vybrali sme si s rodinou výlet do Zanzibaru. Tu sa mi podarilo spojiť rodinné záujmy i zadosťučiniť svojim fotografickým chúťkam.

Ktoré zábery zo Zanzibaru ti najviac utkveli v pamäti?
Nádherné pláže s jemným pieskom a tyrkysovou vodou… ale i rybí trh v StoneTown. Zašli sme preskúmať trh, kde chlapi mačetami sekali ryby. To bol silný zážitok, nielen vizuálny, ale pre všetky vnemy. Všade lietali muchy. Chlapík stál na stole, kde sa krájalo mäso, na ďalšom zábere je s odťatými kozími hlavami ako z nich sťahuje kožu. Jednoducho Afrika.

Keď človek hoci len zbežne pozrie na tvoj profil na Facebooku, okamžite zistí, že doma veľmi neobsedíš a si často na cestách.
Doma je dobre, ale cestovanie ma fascinuje. Rád objavujem nové miesta, spoznávam nových ľudí a ich kultúru a zvyky. S manželkou sme precestovali množstvo krajín a k objavovaniu nového vedieme i naše deti. Myslím si, že je to pre ne veľmi užitočné. Získavajú rozhľad, skúsenosti, odvahu.

Vy ste však aj s rodinou vycestovali na tri mesiace na Nový Zéland, aby ste pracovali, získali skúsenosti a zároveň spoznávali.
Áno, bolo to cez WWOOF organisations. Princíp je jednoduchý, zostanete pracovať v cudzej krajine na farme, praktizujete jazyk, pomôžete miestnym, máte ubytovanie, stravu a niečo na cesty. Cestu s deťmi sme si dôkladne naplánovali. Na Novom Zélande sme dva mesiace pracovali a jeden cestovali. Kúpili sme si tam staršie, no spoľahlivé SUV a pri svojom odchode sa nám ho podarilo za rovnakú sumu predať. Cesta na Nový Zéland s dvoj a štvorročným synom bolo jedno veľké dobrodružstvo a cenná skúsenosť pre celú rodinu. Som veľmi vďačný mojej Katke za to, že prišla s nápadom cestovať na opačný koniec zemegule a pomohla mi ho zrealizovať. Bez nej by množstvo (nielen z tých) fotiek nemohlo vzniknúť.

Ľuboš, ako vznikla fotografia tvoja finálová fotografia z Nikon kalendára?
S kamarátmi, chlapcami, ktorých zaujíma fotenie, sme sa vybrali na výlet do Dubaja. Dopredu sme si vyhliadli miesta, ktoré chceme vidieť a nafotiť.
V pozadí na fotke je najvyššia stavba Burdž chalífa. Fotili sme ju niekoľkokrát pri východe aj západe slnka. Táto konkrétna fotografia vznikla po fotení západu slnka. Zišli sme dole a ešte chvíľu objavovali okolie. V komplexe pri Burdž chalífa bola práve výstava umeleckých diel, nerezové púpavy na fotografii boli súčasťou inštalácie jedného z autorov. Boli osvietené meniacimi sa farbami a nečakane v čase, keď sme tam boli spustili svetelnú šou pri príležitosti nového čínskeho roka. Rozložili sme statívy a fotili.

Ako vznikli v Dubaji fotky z vtáčej perspektívy?
Aj ja som podľahol trendu fotenia z dronu. Páči sa mi unikátna perspektíva a možnosť zachytiť, to čo sa za bežných okolností nedá vyfotiť. V Dubaji platia prísne pravidlá, takže sa tam neoplatilo dron ani vyberať. Ale objavila sa iná možnosť. V rámci Dubaj maríny funguje skupina pilotov, ktorá ponúka lety v dvojmiestnych strojoch – čistá konštrukcia a motor s padákovým krídlom. Volá sa to Skyhub. Vybrali sme si na let neskorší čas, ako zvyčajne lietajú, aby sme leteli počas západu slnka. Nafotili sme Dubaj z perspektívy dronu s našimi zrkadlovkami. Pilot nám upravil dráhu, aby sme mohli fotiť a upozornil nás, ktorý ostrov šejka nemáme rozhodne fotiť… :-)

Ako dlho sa venuješ foteniu?
Začal som približne v roku 2004, takže je to už 16 rokov.

Od svojich začiatkov si s Nikonom?
Zrkadlovky som mal iba od Nikonu. Prešiel som od amatérskych zrkadloviek D80 cez D300, D700 až k D800. Keď som fotil koncerty, potreboval som mať záložné telo, aj preto, aby som nemusel meniť objektívy a bol pohotovejší, dokúpil som si D7200. Veľká výhoda DX snímača je, že teleobjektívy, ktoré mám v kombinácii s týmto snímačom dávajú 1,5násobok priblíženia objektívu. D7200 som teda po čase vymenil za D500. D800 som mal asi 6 rokov, bol som s ňou maximálne spokojný. Keď prišla D850, povedal som si, že je čas na výmenu, a bol. D850 je špičkový fotoaparát aj zaostrovaním aj výstupom.

Za toľko rokov fotenia máš pravdepodobne aj slušnú zbierku objektívov. Aké objektívy používaš?
Keďže fotím architektúru, pohľad cez širokouhlý objektív je mi blízky. Ale snažím sa neskĺznuť do toho, že všetko nafotím širokým sklom. Môže sa potom stať, že chceš nafotiť všetko. Keď už mám celok zachytený, dávam širokáč nabok a prechádzam na záklaďák 24–70 mm a snažím sa používať dlhšie ohnisko, aby som zachytil nejaké detaily, niečo čím je interiér charakteristický. Keď idem fotiť koncert alebo šport, nevyhnem sa tomu, aby som mal so sebou teleobjektív 70–200 mm.
Niekoľkokrát som absolvoval letecké dni. Tam môžeš s teleobjektívom vidieť a zachytiť veci, ktoré sú voľným okom nespozorovateľné. Na takéto príležitosti som si našiel a kúpil starší objektív, ktorý mi dobre poslúži, pevný 300 mm Nikon f/2,8. Nemá ultrasonické zaostrovanie, ale mne postačí. Mám k nemu 1,4× telekovertor. Keď ich spolu nasadím na DX telo, mám viac ako 600 mm. Istý čas sa mi páčilo aj makro, preto som si kúpil 105 mm makro objektív. Pevnú päťdesiatku nasadím na telo, keď sa mi na prechádzku nechce nosiť viac objektívov a chcem ísť naľahko.
Keď sme cestovali na Zanzibar, chcel som jeden objektív, ktorý by pokryl ohniská od širokáča až po teleobjektív. Kúpil som si 28–300 mm a nafotil som ním krásne zábery, aj keď nepatrí do profi radu. Pribalil som si k nemu aj pevnú svetelnú päťdesiatku pre prípad, že by som potreboval fotiť v šere alebo ako ľahký objektív pri fotení street záberov.

S ktorým objektívom fotíš najradšej?
Ak by išlo o kvalitu a chcel by som čo najviac zachytiť, asi by som siahol po záklaďáku 24–70 mm. Ale vždy je to o tom, čo očakávam.

Ultrazoom 28–300 mm sa ti osvedčil? Vezmeš ho aj nabudúce na cestu?
Keď by sme išli opäť s deťmi, zobral by som si ho, ale ak by som šiel na výlet fotiť s chlapcami „od fotenia“, vzal by som si kvalitnejší objektív.
Fotím aj pre fotobanky a vďaka tomu som schopný po čase obnovovať svoje vybavenie. Kritériom pri výbere, aký objektív si so sebou vezmem, je aj to, aby boli fotky použiteľné do fotobanky.

Ponúkaš svoje fotky aj cez veľké svetové fotobanky?
Cez Alamy asi 5000 obrázkov, začínal som a najlepšie sa mi darí na Shutterstocku, aj keď sa tu predáva za nízku cenu, ale vo veľkých objemoch. Polovicu môjho príjmu z fotobaniek tvorí Shutterstock. Mám tam niečo cez 9000 fotiek.

Je to časovo náročné?
Veľmi. Mám výhodu, že som pridával svoje fotky už od mojich začiatkov, keď som ešte fotil na D80. Ale vyberať fotky z veľkého archívu, nahrávať ich a všetkým priradiť správne heslá, by zabralo veľmi veľa času. Postupne je to samozrejme prijateľnejšie a menej náročné.

Niekedy sleduješ fotky iných autorov vo fotobankách?
Fotobanky mi pomohli zlepšovať sa a aj ma inšpirovali pri hľadaní ďalších lokalít. Spravidla je to prvým miestom, kde hľadám čo dané miesto ponúka a sledujem, čo ešte nemám nafotené. Je fajn, že tomu možem venovať toľko času, koľko chcem a rodina to zároveň akceptuje.

Asi ťa neživí iba fotenie a fotobanky?
Nie, ale vďaka tomu môžeme ísť ako rodina spolu na dovolenku na nové, neobjavené miesta, môžem si upgradovať svoju fototechniku a pri tom neukracujem rodinný rozpočet.
Fotky sú tak, či onak nafotené a takto aspoň nie sú bez využitia uložené niekde na hard disku.
Aj keď som videl zadanie súťaže Od totality k slušnému Slovensku a Česku, rozmýšľal som, akú fotku vybrať. Mám nafotené aj protesty, ale tam fotilo veľa ľudí a odlíšiť sa od ostatných, aby si zaujal porotu je ťažké. Preto som vybral fotku mladej ženy pred Bielikovou fotkou. Vznikla náhodne. Mal som v pláne fotiť prezidentský palác. A práve v tom čase boli na námestí vystavené veľké fotografie a tak vznikla táto fotka.

Ukázal si mi aj časopisy o štýlovom bývaní a v nich zverejnené tvoje fotografie bývania i záhrad. O čom je táto práca? Ako si sa k nej dostal a čo pre Teba znamená?
Už niekoľko rokov spolupracujem s architektmi a interiérovými dizajnérmi a dokumentujem ich realizácie. Po čase sa mi aj vďaka manželke naskytla príležitosť nafotiť niekoľko interiérov pre časopis a jednu z fotografií si v redakcii dokonca vybrali na titulku, čo ma veľmi potešilo. Fotenie interiérov i architektúry mám rád, zároveň však cítim zodpovednosť za to, aby výsledné obrázky spĺňali nároky zadávateľa.

V akom ročnom období najradšej fotíš?
V jeseni, lebo je najfarebnejšia, ale zase ak je pekná zima, je tiež veľmi fotogenická.

A čo ty a čiernobiela fotografia?
99% mojich fotiek je farebných. Niekedy skúšam aj takúto variantu v Lightroome, keď mám pocit, že fotka má potenciál byť čiernobiela, ale zatiaľ som im neprišiel na chuť.

Ľuboš ďakujem Ti za čas, príjemný rozhovor a prajem Ti veľa zdaru do ďalšieho rodinného i fotografického života.

1 2 ►