Milí čitatelia,
ďakujem všetkým, ktorý ste zaslali snímky do januárového kola našej celoročnej súťaže o techniku Nikon v hodnote 30 000 Kč. Jedným dychom však musím vyjadriť tak trochu aj sklamanie. Vzhľadom na najrozšírenejšiu tému nám do tohto kola došlo fotografií naozaj málo. Rodinná fotografia je pritom tak úžasný žáner! Rodina, blízki a priatelia. Veď to je najväčší prínos fotografie, ktorá nám umožní uchovať spomienky na náš život, na najbližších.
No, ale aby som celý článok iba nenariekal, našli sme medzi fotografiami aj pekné a prirodzené momentky a portréty.
Jednu pomerne veľkú sériu takýchto nahral Marián Kuric a musím priznať, že víťazstvo v tomto kole mu ušlo veľmi tesne. Pekné momenty zo života detí navyše technicky veľmi dobre zvládnuté. Marianovi patrí v tomto kole čestné uznanie.
Tak trochu podobné fotografie, ktoré si tiež zaslúžia zmienku sú aj fotografie Ivany Brunovej.
Druhé nutkanie udeliť mesačnú výhru a postup do finále som mal pri fotografii Walk od Michaely Soukupovej. Graficky pekná, zo života s nahliadnutím do inej kultúry. Naozaj ma veľmi svrbeli končeky prstov, no nakoniec som si uvedomil, že je to skôr pekná streetka ako osobná rodinná fotografia. Nutkaniu som odolal ale aj Michaele patrí uznanie.
Keďže sám mám dve deti a pomerne malé, stále mám v živej pamäti sirény, aké vedeli spustiť moje dievčatá. Aj preto bola fotka Erika Šveca príjemným pobavením. Veru, aj takéto spomienky si treba uchovávať. :-)
Andrea Konc poňala tému tak trochu abstraktne a tiež ma veľmi zaujala. Iba náznak siluet a vzťahov v prírode so zaujímavou farebnosťou. Určite pekné spomienky na leto, cvrlikanie svrčkov a prechádzky po hrádzi. Palec hore!
Opačne, veľmi konkrétne sú fotografie Lucie Blaškovej. Kým väčšina z vás sa prirodzene zamerala na naše malé ratolesti, Lucia namierila svoj fotoaparát na rodičov, vlastne už starých rodičov podľa všetkého.
Aj staroba môže byť krásna a aj tú treba zachytávať. Niekedy veľmi smutne spomínam na svojich starých rodičov. Smutne v zmysle, ako málo fotografií z nich mám a ako postupne blednú spomienky zapísané v mozgovej kôre. Zaveľmi dobré zvládnuté portréty starých rodičov, špeciálne otca so zvláštnym dojímavým pohľadom, získava Lucia prvé tohoročné víťazstvo, postup do finále (musí sa ešte aspoň zúčastniť dvoch ďalších kôl) a nakoniec aj malý darček ako mesačnú výhru. Je ním kombinovaná čítačka kariet Nikon. Blahoželám a teším sa na ďalšie fotografie.
Tak trochu podobné fotografie, ktoré si tiež zaslúžia zmienku sú aj fotografie Ivany Brunovej.
Druhé nutkanie udeliť mesačnú výhru a postup do finále som mal pri fotografii Walk od Michaely Soukupovej. Graficky pekná, zo života s nahliadnutím do inej kultúry. Naozaj ma veľmi svrbeli končeky prstov, no nakoniec som si uvedomil, že je to skôr pekná streetka ako osobná rodinná fotografia. Nutkaniu som odolal ale aj Michaele patrí uznanie.
Keďže sám mám dve deti a pomerne malé, stále mám v živej pamäti sirény, aké vedeli spustiť moje dievčatá. Aj preto bola fotka Erika Šveca príjemným pobavením. Veru, aj takéto spomienky si treba uchovávať. :-)
Andrea Konc poňala tému tak trochu abstraktne a tiež ma veľmi zaujala. Iba náznak siluet a vzťahov v prírode so zaujímavou farebnosťou. Určite pekné spomienky na leto, cvrlikanie svrčkov a prechádzky po hrádzi. Palec hore!
Opačne, veľmi konkrétne sú fotografie Lucie Blaškovej. Kým väčšina z vás sa prirodzene zamerala na naše malé ratolesti, Lucia namierila svoj fotoaparát na rodičov, vlastne už starých rodičov podľa všetkého.
Aj staroba môže byť krásna a aj tú treba zachytávať. Niekedy veľmi smutne spomínam na svojich starých rodičov. Smutne v zmysle, ako málo fotografií z nich mám a ako postupne blednú spomienky zapísané v mozgovej kôre. Zaveľmi dobré zvládnuté portréty starých rodičov, špeciálne otca so zvláštnym dojímavým pohľadom, získava Lucia prvé tohoročné víťazstvo, postup do finále (musí sa ešte aspoň zúčastniť dvoch ďalších kôl) a nakoniec aj malý darček ako mesačnú výhru. Je ním kombinovaná čítačka kariet Nikon. Blahoželám a teším sa na ďalšie fotografie.
2 komentáře
Chtěl bych se jen podělit o pocit z tohoto měsíčního téma, které je mě asi nejbližší.
Moc se mě líbí fotky Lucie Blaškové. Je těžké zachytit portrét, aby vypadal přirozeně a sám bych si rodiče takhle přál zachytit.
Osobně si téma rodiné fotografie představuji jinak. Jak sám porotce napsal “ Nepózujte, foťte jednoducho život“ a v tomhle mě dostala fotka Mariana Kurice „Radosť“
Dobrý deň, ďakujem za reakciu. Máte pravdu, fotka „radosť“ bola celý jeden deň u mňa na prvom mieste a bol som v podstate rozhodnutý o víťazovi tohto kola. No, ako to býva, potom sa to skomplikovalo a ja som si všimol veľmi silne vyčnievajúce portréty, ktoré boli iné obsahom. A uvedomil som si aj z vlastnej skúsenosti, že starých rodičov fotografujeme veľmi málo. K pózovaniu – existuje pózovanie a pózovanie. Tieto portréty sú veľmi prirodzené, intímne bez „pózerstva“. Preto sa nakoniec dostali pred vynikajúce fotky Mariana Kurica. Mariana tak trochu poznám a verím, že toto chápe, čomu napovedajú aj jeho reakcie pod vyhodnotením na SK blogu. :-)